Tentoraz naši kamaráti z divočiny nemusia zachraňovať celý les pred presnou muškou poľovníkov a dobrodruhov. Taký Elliot má iné problémy. Stojí pred „oltárom“ a chystá sa prežiť zvyšok života s pôvabnou srnou, ktorej meno som si ale nezapamätal (ale ktorá aj v kreslenej podobe pripomínala Nicole Kidman, hmm...). Vtip by mal byť v tom, že ani on sám nevie, či to chce, a tak mu príde vhod „únos“ jeho kamaráta, domáceho maznáčika Buřta (milujem český dabing) svojou niekdajšou pani. To, samozrejme, zmobilizuje polovicu lesa a vydajú sa na strastiplnú púť za svojím strateným priateľom. Nakoľko ten si na divočinu zvykol, pohodlie človečieho domova je mu proti srsti, čo sa po príchode do akéhosi dovolenkového strediska pre domáce zvieratá (Pet Paradiso) ešte vystupňuje, pretože tamojšia fauna sa z neho snaží znova spraviť zápecníka. Medzitým jeleň Elliot prežíva so svojou takmer manželkou krízu vzťahu, pretože ju síce miluje, ale je z toho kapku „na větvi“ a nikdy jej to nedokázal povedať do očú. A aby toho nebolo málo, oplakáva svoje krásne parohy, ktoré stratil pri páde zo stromu, vďaka čomu je teraz mnohým na posmech.
Ďalej už klasika – počas svojho putovania zažijú rôzne dobrodružstvá, srandy kopec (ono, nebojte sa, za celý film som sa dokázal 5 – 6 krát uškrnúť, no deti v spoločnosti svojich oteckov – mama už doma veselo vypeká – šaleli, smiechom sa pocikávali a vychutnávali si svoj predčasný darček pod stromček). Dejová zápletka je dosť jednoduchá na to, aby ste vy ani nevnímali, že nejaká existuje, občas sa to však zamotá aspoň natoľko, aby ratolesti hnuli mozgom a snažili sa všetko chápať, čo ich drží v strehu.
Zábavnými sa dajú nazvať hlavne scény s klasicky americkým lacným humorom typu „večne naštvanému veveričiakovi pridáme na hlavu mašličku, aby vyzeral roztomilo“ alebo „pred obzerajúceho sa jeleňa nakreslíme priepasť a potom...“ Toto sú jednoducho žartíky, nad ktorými jemne vykrútite pery skôr z povinnosti a hlavne pod vplyvom davovej psychózy, nakoľko decká idú puknúť od smiechu. Bohužiaľ, treba konštatovať, že film (nijako zvlášť dlhý – 76 minút) je primárne pozliepaný z takýchto situácii, ktoré nebolo ťažké vymyslieť a už vôbec počítačovo realizovať. Jeden má normálne z toho pocit, že ide o ďalšiu predvianočnú mačku vo vreci, vyrobenú v časovej tiesni, aby do našich kín zavítala skôr ako sviatky radosti a pokoja. No ja viem, práve som objavil Ameriku, však? Ale toto sú presne pocity, ktoré vami lomcujú pri východe z kinosály (okrem toho, že premýšľate, na čo iné ste tie peniaze mohli použiť. Pritom v okamihu, keď ste „zažratí do deja,“ nemôžete povedať, že by to bolo nudné, len sa pri záverečných titulkoch cítite ako vykuchaná sliepka. Na pekáči to vyzeralo vábivo ale vnútri len kosť a koža. Korunu tomu dáva tradičný happyendový lovesong (v českej verzii „k tobě blíž“), z ktorého si však po príchode z kina už nepamätám ani notu. To sa, našťastie, nedá povedať o príbehu, ktorý však okrem toho, že splní účel a nedonúti vás predčasne opustiť kinosálu, už neponúka nič, čo by sme stokrát nevideli inde.
Podľa môjho skromného názoru len ďalší narýchlo zbúchaný animák pre tých, ktorí sa ešte rochnia v prvej dekáde pozemskej púte a nič ich netrápi. A už vonkoncom nie to, či je ten film hodný toľkých vyhodených peňazí. Lovecká sezóna 2 trpí (okrem irelevantného názvu – o žiadny lov sa tu už v podstate nejedná, len tu hrajú tí istí zvierací hrdinovia ako minule) katastrofálnou absenciou akejkoľvek originality, pretože vás pri pozeraní filmu mnohokrát napadne: „Toto som už niekde videl alebo mi to aspoň niečo silno pripomína.“ Ničím zaujímavá tuctová kreslená komédia v ktorej sa váš zrak i sluch všade potkýna o najprevarenejšie žánrové klišé, ktoré vám , vďakabohu, aspoň v danom momente nelezú na nervy a napriek všetkému si viete povedať, že sa bavíte, a vôbec, jednoducho si sami pre seba obhajujete, že ste na ten film vôbec išli...
4,5 / 10
Komentáre
Nuž,
Mimochodom, dobrá recenzia.