BlackMoon56

Henrich VIII je vďaka svojmu „pohnutému“ životu (ten hlavne hýbal inými a oni ním) jedným z vďačných objektov pre opakovaný návrat v čase a toto rozhodne nie je prvý film, v ktorom sa objavuje. Nedávno sa touto tematikou zaoberal aj seriál Tudorovci (nie, stále som ho, žiaľ, nevidel), a pokiaľ sa vydaril aspoň tak ako najnovší prírastok do nemalej rodiny historických veľkofilmov, je sa na čo tešiť.

Anne a Mary Boleynové sú sestry pred vydajom žijúce zatiaľ pod ochranou svojho tatinka na vidieku, relatívne ďaleko (a teda v bezpečí) od kráľovského sídla. Jedného dňa si však Jeho Veličenstvo ráči aj so svojou riťolízačskou perepuťou zájsť práve na ich panstvo na rekreačný lov. Ctižiadostivá hlava rodiny ale hlavne hrabivý a po moci bažiaci strýko so sklonmi ovládať ľudí to nemôže nechať len tak a svoju staršiu dcéru Annu hodlá postrčiť dopredu na spoločenskom rebríčku (pokiaľ možno, až na trón vedľa sukničkárskeho kráľa, ktorý nie a nie získať mužského potomka). Pán kráľ to ale kardinálne poserie a akoby naschvál sa zahľadí do Mary, ktorá už ale má na prste niečo zlatisté a okrúhle. Tu môžeme vidieť, čo zrazu dokáže sestrám naštrbiť dobré vzťahy. Na žiadosť Veličenstva je rodina pozvaná na kráľovský dvor, kde sestry nie dvakrát prívetivo víta kráľovná, ktorá po porodení mŕtveho dieťaťa vie, koľká bije, no v jej konaní ešte vidno tichý vzdor vyplývajúci z nádeje, ktorú si dáva snáď len ona sama. Kráľ skutočne (čo by sme čakali) strávi niekoľko príjemných nocí s novou „hračkou“ a preto rodina kuje pikle ako si jeho priazeň udržať. Ani Marynmu otcovi, ani strýkovi totiž vrabec v hrsti nestačí. Holuba sa však na streche naháňa poněkud ťažšie a ako napokon uvidíme, oba výkvety napokon všetko pretaktizovali a chodia s džbánom po vodu až kým sa nerozbije.



Ťažko povedať z mojej pozície, nakoľko sa film drží historických skutočností, no ako celok pôsobí nanajvýš originálne a uveriteľne. Natalie Portman a Scarlett Johanson zahrali presvedčivo a úlohy raz milujúcich sa, inokedy intrigánskych sestier, ktoré sú pod vplyvom pavučín lží a dvorných intríg raz hore a raz dole, im naozaj sadli. Eric Bana, čoby sám pán kráľ, tiež nezaostal ani o milimeter. Henrich VIII. v jeho podaní je milujúcejší a pritom nemilosrdnejší ako kedykoľvek predtým. Vôbec možno na herecké obsadenie len nekriticky spievať ódy. Môjmu vkusu sa zavďačili snáď všetky postavy. Aj zdanlivo vedľajšie role sú zahrané tak precítene, že vám behá mráz po chrbte z krutosti tej doby.

Veľké plus majú tvorcovia aj za to, že sa snímka nesnaží vyzerať ako ďalšia Trója alebo nedajbože Pán prsteňov. Je dlhá tak akurát, aby bolo vyrieknuté všetko, čo má byť, žiadne vypchávky neúmerne predlžujúce posedenie natoľko, že po vašom odchode sa diera v sedačke narovnáva 3 dni. Upúšťa sa aj od akéhokoľvek pátosu. Miesto toho sa sústredí na vykreslenie dôležitých charakterov a ich schopnosť „meniť kabáty“ a (ne)prispôsobiť sa aktuálnej situácii. V podstate sa takmer celý film odohráva v interiéroch (či už kráľovské alebo vidiecke sídlo) a na tom je úžasné to, že si to uvedomíte až keď to všetko skončí a zistíte, že vám nejaké lesy, oblohy a premeny počasia vôbec nechýbali.



Keď to zhrnieme, „Kráľova Priazeň“ (ďalší z prekladov, pri ktorom vám zaskočí v krku) je veľmi realisticky vyzerajúcou snímkou (nie ohľadom kvality a počtu počítačových efektov), perfektne odrážajúcou kruté časy Anglicka 16. storočia, kde vládlo všetko len nie spravodlivosť a kde je túžba po moci a peknej žene zároveň silnejšia, než prehánky po uhorkách s kyslým mliekom. 115 minút, ktoré vás odradia od akýchkoľvek snov žiť v tejto dobe. Tu mladá žena, ktorá spĺňala aspoň štandardné požiadavky mocného muža na príjemnú spoločníčku, sa stáva handrou v rukách najbližších, ktorí ju potrebujú len využiť pre svoje účely, pretože ak by tak nebolo, ony samy majú v duchu vlastné plány, s ktorými zasa rozdajú trocha iné karty. Srdce káže, no rodina tiež. A tá sa musí poslúchať.

Nebudem vás oberať o to ako to všetko dopadlo, niečo aj tak môžete vytušiť, pokiaľ ste si na hodinách dejepisu nevyberali z nosa šušne a nestrieľali ich naokolo. Ja považujem „The Other Boleyn Girl“ za jeden z najlepších historických filmov aké boli natočené a je jedno, či boli historické skutočnosti dodržané (preto sedíme v kine a nie v škole). Napriek očakávanému deju je zápletka do značnej miery originálna, perfektné herecké výkony, parádne dejové zvraty, raz dávajúce za pravdu prašivým parchantom a inokedy archanjelíčkom od Boha samotného – to spolu s pre mňa atraktívnym historickým pozadím robia z tohto diela jeden z filmov roka. Ale pokiaľ nemáte ani tušenia, kto bol Henrich VIII., pokojne si odoberte aj tri body.

8,5 / 10