Rok sa nám teda úspešne s rokom zišiel a ja si dovolím zanechať tu po sebe akýsi sumár toho najlepšieho, čo nás ráčilo v roku 2007 postretnúť v hudbe a zaujalo ma do hĺbky.
01. Moonsorrow – V: Hävitetty OOOOOO (Viking Black Metal) Sníval sa mi sen. Akýsi pustovník kráčal dolinou, skrývajúcou sa v hustej hmle, ohraničenou dvoma skalnými stenami. Zrazu sa hmla rozplynula a on uvidel ako zapadajúci kotúč slnka vrhá tiene na skalné previsy nad ním a kdesi v diaľke sa prebúdzal majestátny vulkán, zaplavujúci žeravým pohladením svoje okolie. Tým pustovníkom som bol ja. I podišiel som bližšie k tejto nádhere a keď mi začali hrať fínski Moonsorrow, moje uši žasli nad krásou fínskej prírody, ktorej oni dokážu dať hmotnú podobu.
02. Porcupine Tree – Fear of a Blank Planet OOOOOO (Progresívny rock)V obavách sa britskí prog rockeri pozerajú do budúcnosti, tak temnej a možno bližšej ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Cez hraný záujem o ekológiu, či výchovu novej generácie prepadáme materiálnym statkom viac ako by zdravé bolo, naša planéta bude prázdna, nebude toho, kto by nás viedol ďalej, ukázal nám nový smer. Taká je realita. Porcupine Tree zahrali na veľmi citlivú strunu, ktorá je výzvou ako najmocnejším tohto sveta, tak i matkám vychovávajúcim synov a dcéry bez strachu o ich budúcnosť. Bravó!
03. Paradise Lost – In Requiem OOOOOo (Gothic Metal) Z temnoty noci sa nový démon rodí a hovorí nám „Poď, ukážem ti katedrálu, ktorá bola budovaná dlho, lež jej múry nezborí hocaký delobuch a jej sláva pretrvá!“ Tou katedrálou sú Paradise Lost. Túžobne očakávaný návrat ku koreňom štýlu, ktorý sami definovali. Ako môže byť gothic metal tak temný, mysteriózny, magický? Spýtajte sa Nicka Holmesa, ktorý svoju eskadru vyburcoval k neskutočným muzikantským výkonom (hrdzavé gitary Aarona Aedyho sú najsilnejšou zložkou), pri ktorých padá sánka a tuhne krv v žilách zároveň. Soundtrack k prechádzke po Getsemanskej záhrade za tmy. Veľmi transcendentálna vec.
04. Therion – Gothic Kabbalah OOOOOo (Symfonic Metal) Opona sa dvíha, časy stredoveké sa vracajú a THERION v životnej forme s nimi. Neskutočné zavŕšenie Johnsonovej cesty končiacej prostým poznaním toho ako má vypadať symfonicko-metalová opera. Famózna fúzia gotickej romantickosti a tajomnosti so symfonickou pompéznosťou. Ponorme sa na 85 minút do bájnej krajiny, kde zákonitosti tohto sveta vyznievajú tak absurdne. Švédi sa tento raz predviedli a naservírovali nám pochúťku, za akú by sa nemusela hanbiť hocktorá vychýrená francúzska reštaurácia. „Metal“ je konečne metalom zachovávajúc popri tom bájnu atmosféru fiktívnej krajiny-nekrajiny.
05. Arch Enemy – Rise of the Tyrant OOOOOo (melodic death metal) Tyran povstal, a to vo veľkom štýle. Angela sa tu rozškriekala vskutku nádherne, svoj zastretý hlas hodila do koša, jej vokálny prejav má šťavu. Bratia Ammotovci taktiež nezaostávajú a mydlia to jeden za druhým tak ako im prsty na struny vbehnú, no má to logiku, nápad, melódiu, pričom brutalita death metalu ostáva zachovaná. Dovoľte si 45 minútový ušný výplach, ktorý vám bude očistcom, nechajte prebudiť živočíšnosť a vymeťte všetky pavučiny a nánosy popového cukríku z ušných bubienkov. Vynikajúca syntéza brutality a melódie.
06. Tristania – Illumination OOOOOo (Gothic Metal) Illumination je najgotickejší album aký mohla Tristania vydať. Tradičný boj vokálov v štýle kráska a zviera, bezchybné gitary, bicie jedna radosť. Kto má rád spôsob akým Nóri pracujú so samplami, musí byť nadšený. Ak sa raz budete prechádzať po nórskych fjordoch a hlboké more pod vami vás bude fascinovať miesto toho, aby vám dvíhalo žalúdok, spomeňte si na to, čo na nás Tristania prichystala v januári minulého roku. To, že aj po tom čase má album tú silu učarovať človeku po x-tý raz, je len dôkazom, že septet to aj tentokrát ustál so cťou a miesto v top 10 im patrí právom.
07. Finntroll – Ur Jordens Djup OOOOO (Folk Metal) Juchá – hej, „čerte chlupatej“, Finntroll nahrali bezstarostný pivný kúsok, ktorý zaujme folklórnymi výjazdmi na miestach, kde umenie gitaristov zlyháva a začína sa variť z vody. Jeden Staropramen (keby len) je v tomto prípade na mieste. Baviť sa však budete hlavne v momente, keď zabudnete na umenie a prístúpite na ich hru metalu na polku. Spevákov vrešťavý prejav je len zárukou, že žiadne múdre myšlienky v tejto hudbe nenájdete, baviť sa však budete kráľovsky.
08. Symphony X – Paradise Lost OOOOO (Progresívny Power Metal) Symphony X odpočívali dlhých 5 rokov, stálo to však za to čakať na ich novinku. Po všetkých stránkach komplexný, vyspelý power metal s progresívnymi výjazdmi Michaela Romea, ktorý vám na prvýkrát nezachutí, keď však prídete na to, že pes je zakopaný práve v tom, čo ste doteraz preskakovali, otvorí sa vám iný pohľad na koráb amerických profesionálov. Russel Allen je opäť spoľahlivo nad vecou (aj prenesene aj doslova, lebo jeho hlas by mohol oznamovať „horí!“ a na požiarnej zbrojnici by sa ešte chytali za uši) a dokazuje, že bez neho by bola kapela toľko, čo teraz Nightwish bez Tarje. Zapáľme teda tento naničhodný svet a poďme radšej hľadať Stratený raj.
09. Helloween – Gambling With the Devil OOOOO (Speed Metal) Po veľmi rozporuplnom návrate k Strážcovi siedmich kľúčov sa Helloween rozhodli vyblázniť sa pri Hazarde s diablom samotným. Rozdiel je hlavne v tom, že tento raz im to vyšlo, skladby majú šťavu, spád a sú pútavé aj po mnohých vypočutiach. Tradičná speedová jazda, je však vidieť, že ak hrá človek od srdca a vyblázni sa pri tom, nezáleží na štýle. Počúvať nové tekvice je v prvom rade veľká zábava a myslím, že dnes už ľudia po nich iné ani nechcú.
10. Primordial – To the Nameless Dead OOOOO (Hymnický Pagan Metal) Za ohlušujúceho hukotu barbarských chorálov, zvestujúcich blížiacu sa katastrofu padá impérium, kedysi tak mocné, na svete mu páru nebolo. Matky berú deti a utekajú pred pohromou do lesov, nečudo, veď majestátny Rím je v plameňoch. Keltský národ zhadzuje okovy a po dlhých rokoch v otroctve sa úspešne búri. Napokon však zradca z vlastných radov rozpúta medzi barbarskými spojenými národmi zničujúcu vojnu a na Zemi neostane živého národa, ktorý by si mohol uzurpovať svetovládu. Hrdí Kelti Primordial nie sú žiadni virtuózi, ale to je v našom prípade irelevantná požiadavka. Ich pohanské ódy hymnického charakteru sú výpravnejšie ako celý zbor, a to bez toho, aby ste rozumeli textu. Oprášme truhlicu, ktorá skrýva spomienky na časy dávno minulé. Bezmenní Mŕtvi sa budú čudovať.
11. King Diamond – Give me your Soul... Please OOOOo (Heavy Metal) Malý veľký Dán s cylindrom Kim Petersen skrývajúci sa pod pseudonymom diamantového kráľa si môže so svojimi piatimi krížikmi na chrbte bez problémov vyložiť nohy a do konca vekov sa nám smiať. Už toho zažil dosť. Pochovával prekliatu Abigail, odolával zlovôli babky, ktorá sa vraj vyliečená vrátila z blázinca, odhaľoval tajomstvá záhadného náhrdelníka Oko, utiekol z blázinca do hrobky prekliateho, v Dome Božom sa rozhodoval medzi Bohom a Satanom, potom sa vrátila Abigail, minule sa v priamom prenose prizeral vlastnej skaze, no nemá dosť. Teraz chce vaše duše. Pokojne mu ich môžete dať, nič viac nechce a stojí to za to. Malé dievčatko drží na obale očné buľvy svojej matky a uprene sa pozerá do vášho vnútra. Skúste sa vy rovnako pozrieť do očí jej a možno sa v ich odraze zbadáte. Soundtrack k zvrhlostiam typu SAW.
12. Dream Theater – Systematic Chaos OOOOo (Progresívny Metal) 25 minútový kolos rozdelený na dve časti, ktoré sú rámcom pre nový progresívny náter New Yorčanov Dream Theater. Páni virtuózi sa nám slušne rozbesnili, každý z nich má svojich 5 minút slávy, kedy je jeho inštrument najvýraznejší a zakrýva ostatné. Či už Portnoyove bicie, Petrucciho gitary alebo Rudessove klávesy, všetko je podriadené celku ale každý z nich sa chce zároveň predviesť. Kompozície sú patrične rozťahané, väčšina vás však do hypnotického spánku neuvedie. Kvalita celku je nesporná ale Dream Theater sa zrejme iba nadychujú pred niečím veľkým. Možno je čas na nový „Awake“.
13. Nightwish – Dark passion play OOOOo Symfonic / gothic Metal Nightwish sú najprepieranejšou kapelou tohto roku na metalovej scéne, o tom niet pochýb. Výmena frontwoman určite otriasla skalnými priaznivcami. Myslím, že plusy a mínusy sú tak v jednej rovine, Annete sa v skupine usadila pevne a vie byť nedotknuteľnej Tarji dôstojným súperom, no jedno je isté – Nightwish už nebudú to, čo bývali, Fíni sú na pokraji novej éry, skazy asi nie, album bol prijatý veľmi kladne. Nesie typické Holopainenovské známky a príjemne sa počúva. Ale to je tak všetko. Album na skúšku. Treba uprieť zrak do budúcnosti a objektívne súdiť Nightwish až po tom, čo bude nasledovať. Zatiaľ iba úspešne nakŕmili hladné krky mainstreamovej spoločnosti. .....a mňa tiež.....
Komentáre
súhlasím :-)
.
a čo tak robiť aj
MOZE BYT
sqelé :-)